Zuzana Rákociová


Niečo sladké


Núka mu koláče
Kávu
Čaj
Koláče
Štamprlík
Úzkostlivo
A rozpráva chce rozprávať
Cítiť teplo prítomnosti dôvod škrobeného obrusu

Hodiny sú na stene
Umelohmotná misa
Nevyzúvajte sa
Na stole čaj koláče snáď štamprlík? Tak aspoň kávu
Turka? Úzkostlivo
Rukou by som prešla po obruse pre ten pocit rovnej plochy
To počasie je ale bláznivé že
To nechajte tak
Tečie mi to tu už dva týždne a nie a nie sa zastaviť
Ešte že ste prišli
Nalejem vám? No tak na zdravie
Ja si s vami tiež dám nazdravie
Niekedy to všetko robieval... aha tam je to je fotka
Vtedy sa nosievali takéto veď viete čo myslím
A ešte neboli farebné
Povzdychy povzdychy hlboké a plytké nádychy
Cukor? Mlieko? Koláč prosím
Som napiekla v kauflande také suché aspoň
A snáď by ste sa mi pozreli ešte na kúpeľňu
Zatiahli kohútiky pozreli trúbky pozreli sa na mňa
(bývala som mladá bývala som dieťa s bosými nohami v púpavách ale v diaľke sa črtala kôlňa)
Dôkazy všetci chcete dôkazy! A nedáte si ešte jeden do druhej viem že ste v práci
Ale je zima je tak chladno tieto mesiace je tak chladno
Kričala by som kričala by som že by sa všetky kohútiky uvoľnili derie sa to zo mňa a je to dravá príšera trhajúca vnútornosti jej dlhé nechty sa mi derú cez kožu cez tú ovisnutú kožu a požierajú ju ako tú na pečenom kurati
Niekedy moja mama robievala pečené kura
Pod kožu strkala malé strúčky cesnaku
Len aby niekto ten krik počul

Naozaj som rada že ste prišli
Už to začínalo byť neznesiteľné
Pozrite toto mi posielajú deti občas ku mne chodí kamarátka
Občas sa tu ukáže tieň nohy v tomto čakaní
Ale rozprávam rozprávam a vás ani nepustím k slovu
Už som vám ukazovala fotku
Áno vidíte ste tu chvíľu a už sa opakujem
Sama si leziem na nervy a viem že moje slová sa od vás odrážajú ako konzervy hrachu
Vraj naratív zaniká zanikne
A aha ja vám tu neviem porozprávať ani ako to bolo
Ani ako to je
Pošlite mi kolegu.





Čakanie so studenou večerou


sme spolu
nie
Ty si
ja nie
som
nie som
Ty si

po oboch stranách
si
nie som
v priestore
na stole
prelievaš v ústach
moje dúšky vína
sú Tvoje

spomíname

prvýkrát sa dieťa zbadá v zrkadle a kričí prečo a s plačom sa pýta toto som ja ale nie je Ty vieš že toto si Ty a prejde si rukou k pohlaviu a Ty prikývneš praskneš prstami a razom začína vopred prehranú partiu šachu a Ty vieš že ani toto nie je prvýkrát pretože si to pamätáš a nezabúdaš a tá smiešna dichotómia sveta sa spája v ruži a zátiší s nahnitým ovocím Ty si tancujúce monumentálno a dávnejšie si to Ty od povodí riek v iných paralelných vesmíroch je nebo nad hlavou a zem a to si Ty a toto nie je fajka to si Ty vznášajúca sa moja milá a ja ani neviem rozprávaš Ty alebo ja vpíjaš sa mi do jazyka a neviem Ťa vysloviť a napína ma napína ma zo spomienok a z našej spoločnej budúcnosti a je Ťa všade objímaš ma a bozkávaš vlasy padajúce do odkvapu s Tebou to bolo prvýkrát a odvtedy Ťa myslím a cítim Tvoju vôňu v celom tele prúdiš a to čo je medzi nami je len demonštráciou ľudského z-babel-stva  a nemôžem zabudnúť a budím sa a sledujem či dýcham či dýchaš a prenikáš od pohlavia až do záhlavia a keď som Ťa prvýkrát zbadala ako dieťa v zrkadle...

zakrývam si oči
čo to hovorím
zakrývaš mi oči
prstami
hrajú len po čiernych klávesoch
tie tóny tie tóny tie vysoké tóny
och
pištia
tým tichom
kým prídeš
mám strach mám strach mám strach mám strach mám strach mám strach mám strach

navarila som hnusnú večeru
slová rozmazala po okrajoch panvice
a teraz mám strach
že toto som ja 






Komentáře

Oblíbené příspěvky