Zuzana Rákociová

Niečo sladké

Núka mu koláče

Kávu

Čaj

Koláče

Štamprlík

Úzkostlivo

A rozpráva chce rozprávať

Cítiť teplo prítomnosti dôvod škrobeného obrusu

Hodiny sú na stene

Umelohmotná misa

Nevyzúvajte sa

Na stole čaj koláče snáď štamprlík? Tak aspoň kávu

Turka? Úzkostlivo

Rukou by som prešla po obruse pre ten pocit rovnej plochy

To počasie je ale bláznivé že

To nechajte tak

Tečie mi to tu už dva týždne a nie a nie sa zastaviť

Ešte že ste prišli

Nalejem vám? No tak na zdravie

Ja si s vami tiež dám nazdravie

Niekedy to všetko robieval... aha tam je to je fotka

Vtedy sa nosievali takéto veď viete čo myslím

A ešte neboli farebné

Povzdychy povzdychy hlboké a plytké nádychy

Cukor? Mlieko? Koláč prosím

Som napiekla v kauflande také suché aspoň

A snáď by ste sa mi pozreli ešte na kúpeľňu

Zatiahli kohútiky pozreli trúbky pozreli sa na mňa

(bývala som mladá bývala som dieťa s bosými nohami v púpavách ale v diaľke sa črtala kôlňa)

Dôkazy všetci chcete dôkazy! A nedáte si ešte jeden do druhej viem že ste v práci

Ale je zima je tak chladno tieto mesiace je tak chladno

Kričala by som kričala by som že by sa všetky kohútiky uvoľnili derie sa to zo mňa a je to dravá príšera trhajúca vnútornosti jej dlhé nechty sa mi derú cez kožu cez tú ovisnutú kožu a požierajú ju ako tú na pečenom kurati

Niekedy moja mama robievala pečené kura

Pod kožu strkala malé strúčky cesnaku

Len aby niekto ten krik počul

Naozaj som rada že ste prišli

Už to začínalo byť neznesiteľné

Pozrite toto mi posielajú deti občas ku mne chodí kamarátka

Občas sa tu ukáže tieň nohy v tomto čakaní

Ale rozprávam rozprávam a vás ani nepustím k slovu

Už som vám ukazovala fotku

Áno vidíte ste tu chvíľu a už sa opakujem

Sama si leziem na nervy a viem že moje slová sa od vás odrážajú ako konzervy hrachu

Vraj naratív zaniká zanikne

A aha ja vám tu neviem porozprávať ani ako to bolo

Ani ako to je

Pošlite mi kolegu.

Čakanie so studenou večerou

sme spolu

nie

Ty si

ja nie

som

nie som

Ty si

po oboch stranách

si

nie som

v priestore

na stole

prelievaš v ústach

moje dúšky vína

sú Tvoje

spomíname

prvýkrát sa dieťa zbadá v zrkadle a kričí prečo a s plačom sa pýta toto som ja ale nie je Ty vieš že toto si Ty a prejde si rukou k pohlaviu a Ty prikývneš praskneš prstami a razom začína vopred prehranú partiu šachu a Ty vieš že ani toto nie je prvýkrát pretože si to pamätáš a nezabúdaš a tá smiešna dichotómia sveta sa spája v ruži a zátiší s nahnitým ovocím Ty si tancujúce monumentálno a dávnejšie si to Ty od povodí riek v iných paralelných vesmíroch je nebo nad hlavou a zem a to si Ty a toto nie je fajka to si Ty vznášajúca sa moja milá a ja ani neviem rozprávaš Ty alebo ja vpíjaš sa mi do jazyka a neviem Ťa vysloviť a napína ma napína ma zo spomienok a z našej spoločnej budúcnosti a je Ťa všade objímaš ma a bozkávaš vlasy padajúce do odkvapu s Tebou to bolo prvýkrát a odvtedy Ťa myslím a cítim Tvoju vôňu v celom tele prúdiš a to čo je medzi nami je len demonštráciou ľudského z-babel-stva  a nemôžem zabudnúť a budím sa a sledujem či dýcham či dýchaš a prenikáš od pohlavia až do záhlavia a keď som Ťa prvýkrát zbadala ako dieťa v zrkadle...

zakrývam si oči

čo to hovorím

zakrývaš mi oči

prstami

hrajú len po čiernych klávesoch

tie tóny tie tóny tie vysoké tóny

och

pištia

tým tichom

kým prídeš

mám strach mám strach mám strach mám strach mám strach mám strach mám strach

navarila som hnusnú večeru

slová rozmazala po okrajoch panvice

a teraz mám strach

že toto som ja